V minulosti boli v Kalništi zrubové domy omazané hlinou a zastrešené slamennou strechou. Na dvore stála studňa s rumpálom. Prvé murované domy sa začali stavať pred prvou svetovou vojnou. Strechy nových domov bývali pokrývané plechom, eternitom a škridľami. Pôvodná dedinská architektúra bola v neskoršom období značne narušená a likvidovaná. Ostali po nej iba nepatrné zvyšky.

Po roku 1948 sa škola mení na národnú. Pokračuje vo svojich osvetových snaženiach. Stále pracuje divadelný krúžok. Začína sa rozvíjať ovocinárstvo. Po roku 1989 sa v obci zaznamenáva všeobecný nezáujem o kultúrnu činnosť. Isté oživenie prináša aktivita miestnych požiarnikov, ktorí pravidelne usporadúvajú súťaž o pohár starostu obce. Prichádzajú sem oddiely zo širokého okolia, aj zo zahraničia (Poľska).

Staré zvyky a obrady sa z Kalnišťa pomaly vytrácajú, strácajú svoju pôvodnú podobu. Obrady, ako sú svadby a pohreby, sa stávajú záležitosťou celej obce. Na iných, napr. veľkonočné či adventné zvyky, sa zúčastňujú mladí ľudia a deti. Mládež zapĺňala voj voľný čas hrami, napr. chodením na choduliach cez Topľu, preháňaním sa na koňoch pri ich kúpaní, v zime sánkovaním a korčuľovaním. Starší ľudia pestovali „pešiu turistiku“.

Aj v tejto oblasti sa ukazuje pre dnešnú generáciu mladých veľa práce. Možno sa im podarí zachytiť posledné stopy ľudovej kultúry, ktorá v pamäti starých ľudí ešte žije.

Zbytky folklóru, ľudovej, sakrálnej i profánnej architektúry, zvykov a obyčají tvoria skutočnú hodnotu, ktorá sa môže zachovať pre budúcnosť.

A tu je niekde ukryté aj pole pôsobnosti učiteľov, knihovníkov a miestnych činiteľov. Aj ich zásluhou sa môže zachovať Kalnište ako zdroj inšpirácie i miesto návratov.